Ako to vidia poslanci SR SR?

Na prelome rokov 2014 a 2015 sieť Špirála oslovila všetkých 150 poslancov slovenského parlamentu krátkou anketou k téme environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách SR.

Zareagovalo 25 poslancov a poslankýň, odpovede zaslalo 23 z nich – naprieč celým politickým spektrom: Jaroslav Baška, Ľuboš Blaha, Otto Brixi, Juraj Droba, Ľubomír Galko, Igor Hraško, Mikuláš Huba, Igor Choma, Martin Chren, Erika Jurinová, Miroslav Kadúc, Andrej Kolesík, Maroš Kondrót, Jana Laššáková, Tibor Lebocký, Helena Mezenská, Ján Mičovský, Jozef Mikloško, Jozef Mikuš, Juraj Miškov, Ľubomír Petrák, Peter Pollák, Alojz Přidal, Magdaléna Vášáryová, Lucia Žitňanská. Všetkým uvedeným členom zákonodarného zboru, ktorí zareagovali, patrí poďakovanie.

Prvá otázka – akú dôležitosť prikladajú environmentálnej výchove a vzdelávaniu na slovenských školách – vyznel jednoznačne: 15x veľmi dôležitá, 7x viac a 1x menej dôležitá.
Už viac sa líšili odpovede na otázky 2 a 3:
2. súčasný stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách SR bol 16x hodnotený ako nedostačujúci, 6x ako dostačujúci.
3. financovanie systému environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách SR bolo vnímané respondentmi 14x ako nedostačujúce, 5x ako dostačujúce.

Zaujímavé (a podnecujúce k diskusii) sú aj niektoré komentáre k téme dostatočnosti systému ENV na školách:

  • “Nutný je skôr zápal a aktívny prístup učiteľa ako množstvo informácií.” (Erika Jurinová)
  • “Množstvo oblastí a predmetov vyučujeme nielen nedostatočne, ale neefektívne – a to je alarmujúce.” (Magdaléna Vášáryová)
  • “Prioritne ide o obsah výchovy a vzdelávania, viac ako o zaistenie doplnkových finančných zdrojov na rozširovanie rozsahu výchovy a vzdelávania.” (Ľubomír Petrák)
  • “Nedostatočný systém nesúvisí s financovaním od štátu, ale s učebnými osnovami na ZŠ a SŠ.” (Otto Brixi)

Anketa sa ďalej zaoberala témou aktuálnych environmentálnych vzdelávacích a výchovných výziev. Obsahu vzdelávania sa týkala otázka: Aká téma by podľa Vášho názoru mala byť kľúčová v školskom environmentálnom vzdelávaní z pohľadu aktuálnych potrieb súčasného Slovenska, Európy i sveta?

Najčastejšie v konkrétnych a vecných odpovediach rezonovali témy:

  • klimatická zmena
  • obnoviteľné zdroje energie
  • odpady (triedenie, recyklácia, už menej minimalizácia odpadu) a čistota prostredia
  • racionálne využívanie prírodných zdrojov vs. neúmerný nárast konzumu
  • ochrana biodiverzity.

Obsahu výchovy sa dotkla otázka: Aká cieľová hodnota, aký postoj, aký výchovný cieľ by mali byť kľúčové v školskej environmentálnej výchove?

Citujeme z konkrétnych odpovedí:

  • “Výchova skutočnej osobnosti s názorom, rozhľadom a ochotou kedykoľvek aktívne  podporiť pozitívnu vec: bytosť s rozumom, citom i srdcom, ktorá bude vedieť, “kde je sever”. Človeka, ktorý nebude vnímať svet iba ako rýdzo ekonomicko-utiliutárnu entitu na uspokojovanie našich materiálnych potrieb, ale ako mnohodimenzionálne univerzum,. ktorého sme organickou súčasťou.Mal/mala by vedieť myslieť v súvislostiach, mať svoju hierarchiu hodnôt, vedieť ju zdôvodniť pred sebou i pred druhými a zároveň byť adekvátne tolerantný/á k názorom a postojom druhých, ale netolerovať postoje a činy, ktoré sú evidentne škodlové pre ľudí a ostatnú prírodu. Mal by svoje okolie vnímať nielen rozumom, ale aj zmyslami, citom a srdcom.” (Mikuláš Huba)
  • “Pocit spolupatričnosti a zodpovednosti za svoje okolie a náš spoločný životný priestor… Mal by si byť vedomý dôsledkov svojho konania a spôsobu života na životné prostredie. Mnohí sa správajú nezodpovedne aj z nevedomosti, nie z nezáujmu.” (Peter Pollák)
  • “Dôležité je, aby žiaci získali vedomosť, že príroda sa nedá konzumovať, že jej zdroje sú obmedzené. Zachovanie prirodzenej funkcie prírody nie je samoúčelné, je v záujme človeka. A aby pochopili, že správať sa citlivo k prírode sa napokon oplatí, môže to ísť v súlade so zdravým ekonomickým vývojom.” (Jozef Mikuš)
  • “Človek, ktorý nie že nehodí papier na zem, ale ak ho tam uvidí zdvihne ho…”  (Ján Mičovský)
  • “Znižovanie uhlíkovej stopy každého z nás. Pretože na tom môže pracovať každý individuálne.” (Magdaléna Vášáryová)
  • “Racionálne správanie sa absolventov škôl v živote s minimalizáciou vyprodukovaných odpadov na obyvateľa, znížením nákladov na likvidáciu odpadov a zvýšením podielu  zhodnotených odpadov. „Filozofov o životnom prostredí“ už máme dosť.” (Ľubomír Petrák)
  • “Vhodná kombinácia antropocentrického a biocentrického prístupu… Mali by poznať riziká, ktoré plynú z pľundrovania planéty za motívmi zisku. Mali by poznať spôsoby, ako prispieť k ochrane ŽP aj vlastným úsilím a reálne konzekvencie. Mali by sa zaujímať aj o práva matky zeme a filozofickú/morálnu stránku veci.” (Ľuboš Blaha)
  • “Aby sa naučili vidieť, počúvať, cítiť a myslieť o prírode a ekológii ako o sebe a ako o dôležitej téme. A že tú planétu máme len jednu, zatiaľ nemáme kam inam ísť.” (Martin Chren)
  • “Používanie prírodných, či prírodu neohrozujúcich materiálov v každodennom živote. Šetrenie energií a využívanie obnoviteľných zdrojov bez negatívneho dopadu na krajinu. Tradičné poľnohospodárstvo – návrat ku tradičným postupom a ochrane krajiny.” (Igor Hraško)
  • “Kľúčovou témou v škole by mala byť výchova všestranne vzdelaného človeka s prosociálnym, ekologickým a duchovným  cítením. Ak sa hocaká z týchto oblasti zanedbá, má to negatívny vplyv na jedinca.  Aj keď sa daný študent neskôr úzko špecializuje, mal by v ňom zostať cit pre dobro, toleranciu a ochranu života vo všetkých jeho formách. Neviem si predstaviť človeka, ktorý sám žije v neporiadku, konfliktoch a zvadách a  zároveň má cit pre všetko živé a neživé. Dôležité je, aby hlavnými cieľmi človeka neboli iba peniaze, zisk, úspech, kariéra. Snaha o stály rast HDP, stále väčšiu spotrebu a kolotoč konzumerizmu vytvára z ľudí otrokov umelo vyvolaných potrieb. Ak škola neovplyvní v tomto smere pozitívne deti a mládež, ťažko sa od nich neskôr bude očakávať obetavosť, pracovitosť, sebazaprenie a iné vlastnosti, bez ktorých sa nič trvalo hodnotné nedá na svete urobiť… Cieľom by mal byť všestranne vzdelaný človek, ktorý sa zaujíma o verejné problémy, nielen o seba a svoje ciele. V oblasti ekológie by sa mal zaujímať o prírodu, ale aj o ekológiu ducha, snažiť sa byť lepším aj morálne.  Vzorom takéhoto chovania a postojov k človeku,  zvieratám a prírode by mohol byť František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí a dnes je patrónom ekológov.” (Jozef Mikloško)
  • “Cieľom výchovy má byť jedinec, ktorý si je vedomý, že bez ochrany nášho životného prostredia ľudstvo nemá šancu prežiť. Zanedbávanie a znečisťovanie životného prostredia v súčasnosti naberá obludné rozmery a kým každý jednotlivec neprispeje svojou čiastkou pre zlepšenie podmienok v našom meste, dedinke, v krajine – čaká nás trpká budúcnosť likvidácie našej krásnej zelenej planéty.  Preto je dôležitá výchova od najmladšieho veku, pretože vzdelávanie dospelých sa často stáva iba formálnou záležitosťou a práve environmentálna výchova je niečo, čo musíme vypestovať v čo najmenšom veku. To chcem zdôrazniť, že environmentálnu výchovu treba vyučovať v širokom meradle v tých najnižších ročníkoch základných škôl. …Hlavne by mal byť natoľko vzdelaný, aby sa mohol stať strážcom prírody, jej ochrany v tom najpraktickejšom slova zmysle, ale aby vedel, čo všetko prírode škodí a čo jej neprospieva, ako účinne pomáhať zachrániť našu zelenú planétu, čo ju poškodzuje a, naopak, čo ju chráni. …Nie je dôležité vedieť vedeckú terminológiu environmentalistiky, stačí najskôr, keď sa naučí milovať a chrániť našu vzácnu a krásnu  prírodu.” (Jana Laššáková)

Posledná otázka mala ambíciu vyprovokovať poslancov a poslankyne NR SR k akcii:
Vo výchove a vzdelávaní všeobecne majú nezastupiteľnú úlohu vzory a ich správanie. Nielen rodičia, pedagógovia, ale aj známe osobnosti z oblasti politiky, kultúry, športu. Dovoľujeme si Vás – ako známu a mienkotvornú osobnosť – požiadať o Váš názor/námet/nápad, čím by sa mohla stať Národná rada SR ako inštitúcia vzorom pre iné slovenské inštitúcie – školy, škôlky, školské jedálne – v oblasti environmentálnej prevádzky inštitúcie, čím by sa účinne dala znížiť “ekologická stopa” prevádzky NR SR. (Pre zaujímavosť – už aj na Slovensku jestvujú úrady a inštitúcie, riadiace sa princípmi tzv. zeleného úradovania alebo zeleného obstarávania, vo väčšej miere sa však dajú nájsť v Českej republike, v Rakúsku, Nemecku…).

Svoje návrhy (aj s prísľubom osobného angažmá pri ich realizácii) zaslala väčšina respondentov. Najčastejšie sa návrhy týkali:

  • zlepšenia triedenia odpadov v budovách a prevádzkach NR SR
  • zníženia produkcie odpadov (najmä prechodom na elektronickú komunikáciu a ušetrením kancelárskeho papiera)
  • zvýšenia kvality aj kvantity exteriérovej aj interiérovej zelene v budovách NR SR a v ich okolí
  • šetrenia energiou – napríklad rekonštrukciou energetického systému v budovách NR SR s využitím najmodernejších úsporných technológií, vrátane využívania slnečnej energie
  • podpory ekologickej dopravy poslancov aj zamestnancov NR SR.

Sumár námetov z ankety boli posunuté vedeniu Národnej rady SR s vierou, že sa touto problematikou budú zaoberať.

Napriek tomu, že na anketu zareagovalo iba 20% poslancov a poslankýň, sú ich odpovede cenné, inšpiratívne a hodné zaznamenania. Preto, že obsahovo sú odpovede vo veľkej väčšine kompetentné a cítiť z nich záujem respondentov. A aj preto, že mená tých, ktorí si našli čas a záujem odpovedať, si organizátori ankety (a možno aj čitatelia) radi zapamätajú.

Anketu spracoval a okomentoval Richard Medal, medal@changenet.sk


Komentáre