Špirála - sieť environmentálne výchovných organizácií

V dňoch 20.-22.septembra 2010 Organizácia spojených národov zhodnotila pokrok na ceste k dosiahnutiu Miléniových rozvojových cieľov (MRC). Týchto osem rozvojových cieľov však vo svojich plánoch a ukazovateľoch odhaľuje nedostatky a slabé miesta...

a to napriek tomu, že boli predstavené ako náročné. Keďže zostáva už len päť rokov, ktoré sú vyhradené na dosiahnutie predpokladaných výsledkov, vyhliadky sú slabé. Kým v určitých regiónoch Ázie a Južnej Ameriky badať povzbudivé známky rozvoja, Afrike sa nedarí oveľa viac ako pred desiatimi rokmi. Čo sa týka Subsaharskej Afriky, životné podmienky jej obyvateľov sa neustále zhoršujú.

Celý dokument si môžete stiahnuť v slovenskom jazyku a anglickom jazyku

V roku 2010 existuje veľké riziko, že štáty pripíšu omeškanie v plnení Miléniových rozvojových cieľov dôsledkom finančnej krízy bez vykonania akejkoľvek podrobnejšej analýzy. Multiplikácia kríz (finančná, hospodárska, sociálna, potravinová a klimatická) má skutočne vplyv na dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov – nie je to však náhoda. Príčiny týchto kríz sú také isté ako príčiny, ktoré spôsobili omeškanie v plnení Miléniových rozvojových cieľov. Tieto príčiny sú pomenované ako túžba po superziskoch a nevhodné spravovanie zdrojov. Preto krízy nie sú jednoducho len problémom, ale ukazovateľom neschopnosti medzinárodnej komunity implementovať podmienky ľudského rozvoja sine qua non („bez čoho to nejde“).

Nadmerné čerpanie zdrojov predstavuje vážne hrozby pre planétu. Náš kapitalistický rozvojový model vytvára environmentálne dôsledky (klimatické zmeny, znečistenie, narušenie biodiverzity, atď.), ktoré prehlbujú sociálne a environmentálne nerovnosti. Správa Rozvojového programu OSN z rokov 2007-2008 je v tomto ohľade veľmi jasná: globálne otepľovanie a klimatické zmeny ničia rozvojové úsilie v mnohých južných krajinách. Preto je zbytočné dúfať, že Miléniové rozvojové ciele možno dosiahnuť bez zásadnej ochrany klímy, bez dôraznejších podnetov na zachovanie biodiverzity alebo bez udržateľnejšie spravovaných prírodných zdrojov.

Miléniová deklarácia opakovane presadzuje dva princípy rovnosti a spoločnej zodpovednosti a uvádza, že tieto princípy musia viesť k „vytvoreniu prostredia na národnej a globálnej úrovni, ktoré je vhodné na rozvoj a odstránenie chudoby“. Použitie prírodných zdrojov treba vnímať z hľadiska sociálnej a environmentálnej spravodlivosti, aby mohlo priniesť prospech pre rozvoj všetkým. Je nevyhnutné, aby udržateľné a spravodlivé spravovanie zdrojov bolo vykonávané v záujme obyvateľstva a v súlade s najvyšším právom štátov a národov využívať svoje bohatstvo a prírodné zdroje. Vyžaduje si to aj spravodlivejšie prerozdelenie prírodného bohatstva získaného z čerpania prírodných zdrojov.

Nevyhnutným faktorom na realizáciu je v tomto prípade záväzné nariadenie pre nadnárodné spoločnosti a zapojenie miestneho obyvateľstva. Narastajúce napätie obklopujúce dostupnosť zdrojov však znamenalo vytvorenie stratégií zabezpečeného prístupu hospodárskych mocností k týmto zdrojom, aby bol zachovaný ich rozvojový model založený na nadmernej spotrebe prírodných zdrojov. Táto stratégia zabezpečeného prístupu sa uskutočňuje aj na úkor demokratických postupov vo vzťahu k riadeniu týchto zdrojov, ktoré sa často privatizujú a vyvážajú a z ktorých miestne obyvateľstvo nemá vôbec žiadny úžitok. Práve naopak, často je sužované najhoršími dôsledkami, akými sú konflikt, znečistenie, choroby, atď. Musíme si uvedomiť, že náš hospodársky model založený na nadmernom čerpaní zdrojov nás vedie do slepej uličky. Až potom môžeme opätovne definovať spôsoby výroby a spotreby, ktoré sú ekologicky udržateľné a sociálne spravodlivé.

Preto by partneri siete „One Planet Only“ za udržateľné spravovanie prírodných zdrojov chceli signatárskym krajinám Miléniovej deklarácie pripomenúť, aby:

1. Brali do úvahy udržateľný manažment prírodných zdrojov v medzi-sektorovom zmysle s ohľadom na jednotlivé Miléniové rozvojové ciele

Dosiahnutie ôsmych Miléniových rozvojových cieľov si vyžaduje udržateľnejšie spravovanie prírodných zdrojov (voda, vzduch, pôda, lesy, nerastné suroviny, rybné zdroje a biodiverzita). Boj proti hladu a extrémnej chudobe znamená zabezpečenie potravinovej nezávislosti pre miliardy ľudí, ktorí na to, aby prežili zo dňa na deň, sú priamo závislí od malého rodinného poľnohospodárstva, kvality pôdnych, lesných alebo rybných zdrojov. Boj proti dojčenskej úmrtnosti, chorobám a predovšetkým zabezpečenie dobrého zdravotného stavu matiek znamená umožniť najchudobnejším ľuďom prístup k minimálnym hygienickým a zdravotným podmienkam, predovšetkým prístup k pitnej vode a hygienickej infraštruktúre¹.

Umožnenie prístupu k zdrojom a zabezpečenie spravodlivejšieho riadenia zdrojov, predovšetkým pôdy a vody, znamená podporiť životné podmienky miliónov ľudí, umožniť každej osobe prístup k vzdelaniu, podporiť autonómiu žien, verejné zdravotníctvo, atď.

Udržateľné spravovanie prírodných zdrojov je teda zásadným faktorom pri plnení Miléniových rozvojových cieľov.

2. Zriadili globálne partnerstvo pre rozvoj (MRC 8), ktoré by bolo založené na udržateľnejšom modeli spravovania prírodných zdrojov

Globálne partnerstvo pre rozvoj musí zahŕňať lepšie prerozdelenie bohatstva získaného z čerpania prírodných zdrojov, ktoré je jadrom obchodného a finančného systému, v súlade s etickými, environmentálnymi a spravodlivými princípmi prerozdelenia bohatstva. Európske a medzinárodné stratégie musia uznať princíp štátnej moci nad ich prírodnými zdrojmi (rezolúcia 1803 (XVII) Bezpečnostnej rady OSN)².

Ako odpoveď na potreby najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných štátov, ktoré ako prvé pocítia vplyvy klimatických zmien, musí globálne partnerstvo pre rozvoj zahŕňať predovšetkým vytvorenie náročnej, spravodlivej a reštriktívnej medzinárodnej dohody na zníženie objemu skleníkových plynov a financovanie adaptácie najzraniteľnejších krajín (toto financovanie sa musí zabezpečiť z iných prostriedkov, nie zo sľúbených 0,7 % HDP).

Globálne partnerstvo pre rozvoj musí zahŕňať aj náročné rozhodnutia týkajúce sa zachovania biodiverzity. V predvečer konferencie plánovanej na október 2010 v meste Nagoja (Japonsko) na vytvorenie medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) musia osoby s rozhodujúcou právomocou rozhodnúť tak, aby otvorený, regulovaný, predvídateľný a nediskriminačný multilaterálny komerčný a finančný systém, ktorý bol vytvorený, rešpektoval princípy zachovania biodiverzity.

Nakoniec globálne partnerstvo pre rozvoj musí implementovať stratégiu, ktorá umožní meranie a zníženie spotreby prírodných zdrojov v bohatých krajinách. Takýmto spôsobom sa zaistí, aby južné krajiny mali spravodlivý prístup k týmto zdrojom s ohľadom na ich udržateľnosť.

3. Robili všetko, čo je v ich moci na dosiahnutie štyroch zámerov MRC 7 týkajúcich sa zachovania životného prostredia

Či ide o zachovanie lesných zón, ozónovú vrstvu, zdroje čerstvej vody a zásoby pitnej vody, kvalitu pôdy alebo biologickú rozmanitosť, Organizácia spojených národov a jej rôzne programy (UNEP, UNDP, UN Water atď.) majú k dispozícii nástroje, a to rámcové dohovory o zmene klímy, biodiverzite, morskom práve, atď. Tieto dohovory musia prispieť k vytvoreniu nevyhnutných a primeraných podmienok na zachovanie všetkých environmentálnych zdrojov a na zlepšenie životných podmienok vo vidieckych regiónoch aj v mestách a ich predmestiach. Povinnosťou Organizácie spojených národov je aj vyvíjať nové nástroje na zabezpečenie vyššej miery transparentnosti a udržateľnosti v oblasti spravovania zdrojov: (1) vytvoriť zákonne reštriktívny princíp zodpovednosti a medzinárodnú reguláciu pre predstaviteľov súkromného sektora, a (2) podporiť participáciu obyvateľov vo všetkých rozhodnutiach, aby mohli hájiť svoje sociálne a environmentálne záujmy.

Sieť One Planet Only vytvorilo niekoľko organizácií v Európe a južných krajinách, aby zvýšila povedomie ľudí a apelovala na osoby s rozhodujúcou právomocou v otázkach udržateľného riadenia prírodných zdrojov pre rozvoj všetkých. Prevádzkuje ju centrum Centre de recherche et d’information pour le développement (CRID, Francúzsko).