Milí priatelia,
už ste možno obrátili všetky stránky Ďalekohľadu a k úvodníku sa dostávate tak, ako to zvyknem robiť ja, naposledy, ako k článku, ktorý čítam nakoniec. Možno práve preto chceme tieto úvodníky písať trošku inak. Ako malú bodku na objektíve Ďalekohládu, ktorú musíte zotrieť, aby ste cezeň videli.
Stránky tohto novovzniknutého časopisu budú postupne napĺňané všetkým, čo sa týka environmentálnej výchovy a filozofie a úvodníky môžu byť prvým bodom, v ktorom sa tieto dve témy stretnú. Budú to stretnutia rozmanité, krátke a budeme na ne pozývať významných a inšpirujúcich ľudí. Spomedzi všetkých si ako prvého dovolím vybrať človeka, ktorý ma veľmi ovplyvnil. Psychológ a filozof Erich Fromm. Kto z Vás čítal jeho ..Umenie milovať”, Umenie načúvať” a „Mať alebo byť”, už začína tušiť, o čom bude dnešný krátky odkaz pre Vás.
Urobte si maličké krátke cvičenie: skúste v tomto rýchlom svete civilizácie Tretej vlny, civilizácie počítačov a techniky, stíšiť svoju dušu a pozorne sa započúvajte do svojho vnútra. Zistíte zvláštne veci. Zistíte, že máte v sebe zakódované staré vône (prvý krát zavial jarný vietor), dotyky (naboso po orosenej tráve), zážitky, že máte v sebe otlačené všetko ľudské, teplé a hojivé.
A zistíte aj to, že máte v sebe zakódovanú aj túžbu po kráse. Duša je odpoveďou na krásu. Práve preto nestačí .Jen’” pripravovať environmentálne aktivity na vyučovaní, mimo neho, zbierať papier, sadiť stromy, chrániť vodu, šetriť energiu. Do všetkého, čo robíme, je potrebné vniesť prvok krásy. Inak vibrujú veci okolo nás, ak chystáme aktivitu, ktorá má zasiahnuť aj krásou. Sme tým, na čo sa pozeráme, čo vnímame. A na pozeranie a vnímanie krásy je potrebný čas. Niekedy stačí sadnúť si a pozerať sa na krásnu modrú oblohu, jabloňové lupienky, ako jemne padajú na zem a pokrývajú ju. A uvedomiť si krásu okolo. Nie všetko musí byť zložité. Krásu možno nájsť práve v jednoduchých veciach. Len sedieť a byť. Pozorne načúvať a milovať. Nevlastniť okamih fotografovaním, ale jeho vnímaním, uvedomením si, zakódovať ho do bohatstva svojej duše (a sme pri Frommovi). Tým sýtime svoju dušu a napĺňame aj svoje okolie. Ľudí, s ktorými sa stretávame, veci, ktorých sa dotýkame. Všetku tú krásu je nám vidieť v očiach. Deti to cítia a samé potom začnú krásu nielen vyhľadávať, ale aj tvoriť. A aj vďaka nim potom budeme môcť povedať to, čo platí: Planéta Zem je nádherná.
S prianím príjemného a inšpirujúceho čítania všetkých krásnych vecí v Ďalekohľade sa s Vami lúči
Silvia Szabóová