“Makaj čierna huba!” zvolal hrubokrký turista pri stole malej reštaurácie púštnom mestečku. V ruke významne zdvíhal prázdnu plechovku od slovenského piva, ktoré si kúpil za koruny ešte v autobuse. Počerný čašník vzal plechovku a bez slova ju odniesol do koša.

Cestovanie je staré ako ľudstvo samo. Ľudia od úsvitu vekov putovali za potravou, za lepšími prírodnými podmienkami, za korisťou, hnali svoje stáda, prepravovali tovar, odchádzali na skusy a za prácou, navštevovali pútnické miesta. Ale tiež podnikali lúpežné výboje a odchádzali do vojny podrobiť si cudzie územia a národy. Cestovať kvôli oddychu a poznaniu začali ľudia relatívne nedávno a v masovom meradle je turizmus vecou vyslovene posledných niekoľkých desaťročí. Stále viac ľudí, ktorí majú dosť peňazí na to, aby si to mohli dovoliť, zapĺňajú prímorské letoviská aj zimné lyžiarske strediská. Takéto miesta „oddychu”, ležiace v chudobnejších oblastiach sveta potom často pripomínajú dobyté územia: sú preplnené cudzincami, natlačenými na „najatraktívnejších” miestach, kde hlučne a panovačne prejavujú svoju prítomnosť. Bezohľadne fotografujú a filmujú miestnych obyvateľov, zasahujú do ich súkromia, urážajú ich tradície a zvyky, nerešpektujú miestne náboženské a kultúrne odlišnosti. Pre nich sú miestni ľudia „chudáci”, prípadne „primitívi”, ktorí sú len zdrojom osobného zisku, poskytovateľmi lacných služieb a tovarov alebo objektom fotografovania a filmovania.

Hotely a zariadenia určené pre masový turizmus ničia prírodu a charakter krajiny na tých najkrajších miestach. Majitelia podnikov sú často cudzinci a väčšina zisku z turizmu ide do ich vrecka. Naopak, pre miestnych chudobných obyvateľov ostáva iba podradná a zle platená práca. Nečudo, že po takomto turistovi ostáva v krajine kopa odpadkov, ale aj odpor a nenávisť k cudzím „dobyvateľom”. Áno, mnohým ľuďom stačí to, že sa na dovolenke opália, nafotia seba pred „atraktivitami” a nakúpia lacné suveníry. Takíto dovolenkári prichádzajú o možnosť podporiť svojimi peniazmi priamo miestnych ľudí a zároveň prichádzajú o možnosť bližšieho a najmä hlbšieho spoznania navštívenej krajiny, jej ľudí, histórie, kultúry a prírody. A pritom, to je v skutočnosti to najcennejšie, čo si z ciest môžeme priniesť.

Preto, na svojich cestách našľapujme mäkko…

Prijemné cestovanie a čítanie.

Štefan Szabo

P.S: Nielen cestovaniu inak, ale aiďalším témam budú venované akcie v rámci Globálneho rozvoioveho vzdelávania. Teito téme ie venované celé číslo časooisu Ďalekohľad, ktoré držíte v ruke.