Rieka života
Dom, v ktorom som sa narodil, mal výhľad na rieku. Sútok Dunaja s Váhom bol neďaleko, na hladine občas majestátne preplávali zaoceánske lode, ktoré pomáhal stavať aj môj otec a niekde v diaľke ešte klopkali posledné riečne mlyny. K rieke viedli moje prvé prechádzky s otcom. Tieto chvíle ostávajú v pamäti navždy.
Potom sme sa presťahovali do Košíc, do školy som chodil mostom cez rameno Hornádu – ..Mlynský náhon”. V lete sme tam pozorovali rybárov, obdivovali prastarú, ale funkčnú vodnú turbínu a raz sa nám tam podarilo chytiť riečneho raka. Vžime sme sa tam chodili šmýkať a čakali sme, kedy začnú praskať ľady, aby sme sa mohli povoziť na kryhe. Ešte neskôr som začal chodiť na Ružínsku priehradu, ktorá patrila medzi najobľúbenejšie miesta košických trampov. Keď sme večer sedeli pri vode, tak sa voda hemžila rybami, a po dne pomaly liezli raky. Raz mi vedľa kanoe vyplávala obrovská šťuka, dotkla sa hladiny a pokojne zmizla.
Keď sa narodili deti, tak sme začali chodiť k rodičom na chalupu k Bodrogu. Deti ešte nevedeli chodiť, ale už som ich nevedel vytiahnuť večer z rieky, kam sme sa chodievali kúpať. Pod nohami som cítil korýtka a v duši pokoj. Na mŕtvom ramene som potom neskôr učil deti ovládať kanoe a komáre nám vôbec nevadili.
A potom sme sa odsťahovali z Košíc, na vidiek, do obce ktorá má rieku aj vo svojom názve. A odrazu sme zistili, že všetky tie rieky sa zmenili. Presnejšie, my sme ich zmenili. Dunaj a jeho ramená páchnu za naftou a sú zabetónované priehradou. Mlynský náhon zrušili a na mieste kde tiekla rieka je dnes cesta. Ružín je pokrytý plávajúcimi ostrovmi z PET flašiek a ryby z priehrady sa neodporúča konzumovať. Bodrog sa ešte ako tak drží, ale aj po jeho hladine už čoraz častejšie plávajú odpady a ropné škvrny a jeho tok chcú prehradiť. Brehy Hornádu sú jednou veľkou skládkou odpadov a rýb je čoraz menej…
Skúste ísť k rieke, teraz, keď sa prebúdza, keď vŕby a jelše majú v sebe už nezastaviteľnú energiu prichádzajúcej jari, keď sa svieža vegetácia začína predierať cez minuloročnú suchú trávu. Sadnite si, pozerajte a rozmýšľajte. Rozmýšľajte o tom, čo môžete pre rieku spraviť. Pretože, čo ostane v pamäti dnešných a budúcich detí? Čo…?
Štefan Szabo, SOSNA, o. z.