Zdravé svetlo – Zdravá tma
Človek dlhé tisícročia žil a vyvíjal sa v prirodzenom striedaní svetla a tmy. Tomuto bol prirodzene prispôsobený aj jeho život Prvým uvedomelé používaným osvetlením bol preňho oheň. Najprv v ohniskách, potom prenosný vo fakliach. Uľahčoval ľuďom život aj v jaskyniach a vonku po zotmení (udržovanie stáleho ohňa osady či strážne ohne). Osvetlenie sa rozvíjalo veľmi pomaly a podľa miestnych možností. V príbytkoch sa šírilo svetlo z lojových svietnikov, olejových kahancov, smolných fakieľ. Z nie tak dávnej histórie vo vás možno vyvolávajú pocity romantiky sviece alebo petrolejky. Zriedkavejšie sa asi zamyslíme nad tým, ako si pri nich ľudia namáhali zrak v snahe o lepšie živobytie predlžujúc svoj pracovný čas Dnes je to už celá veda o vhodnom osvetlení pracovných plôch, oddychových zón, o množstve druhov svetelných zdrojová podaktorí študenti si trápia hlavičky zdravotnými hľadiskami napr. pri skúške z hygieny. Zaujme vás pár faktov z histórie verejného osvetlenia? Prvé zmienky o ňom sú už zo staroveku. V Pompejach sa našlo 5lOks lámp v rozstupe 2,8m. Prvé správy o verejnom osvetlení z obdobia stredoveku sú z roku 1318 v Paríži. Každý chodec musel mať so sebou po súmraku svoj vlastný lampáš pod trestom väzenia alebo pokuty. Na svietenie sa používal väčšinou olej. Bratislava začala používať v 16. storočí smolné fakle a v 18. storočí sa začali využívať olejové lampy, ktorých v roku 1823 bolo 400 ks Začiatkom 19. storočia sa začala éra plynového osvetlenia. Zásadný zvrat v osvetľovaní spôsobil až Thomas Alva Edison so svojou prvou elektrickou žiarovkou z roku 1879.0 tri roky uviedol v New Yorku prvú verejnú elektráreň na svete. Bol to začiatok nového spôsobu osvetlenia súkromného aj verejného priestoru. A ľudstvo zakrátko na to rozkrútilo kolotoč rozvoja techniky takou závratnou rýchlosťou, že sme si za približne sto rokov vytvorili civilizáciu s radikálne zmenenými životnými podmienkami. Skúsme sa spolu pozastaviť aspoň pri zlomku vplyvov moderného vybavenia spoločnosti na náš režim života.
Čo všetko vás napadne pri otázke ako sme zasiahli do prirodzeného striedania dňa a noci? Oproti predkom sme si napr. enormne predĺžili hodiny dňa, v ktorých namáhame zrak: pri umelom osvetlení, pri PC, TV, DVD, pri sústredenom ťukaní do mobilu, dlhšom šoférovaní. Koľkí sa potom ešte márne pokúšajú nabrať sily spánkom v prostredí, v ktorom im jeho kvalitu narúšajú aj počas noci rôzne svetelné zdroje? Pouličné lampy či osvetlenie budov a areálov kvôli bezpečnosti, výzdobe, reklame nás oberajú o zdravú tmu a často spôsobujú poruchy spánku. Odborníci sa nás snažia upozorniť na potrebu dopriať očiam okrem správneho osvetlenia a častejších prestávok pri dlhšej sústredenej zrakovej činnosti aj dostatok hodín v úplnej tme. Lekári nás varujú, že pri terajšom spôsobe záťaže zraku rapídne stúpol počet výskytu sivého zákalu a to aj u mladších a so súčasným predlžovaním veku hrozí, že sa táto diagnóza môže v budúcnosti týkať takmer každého. Moderná veda nám dnes ponúka aj „zdravé svetlo” prostredníctvom prístrojov na liečbu poúrazových či depresívnych stavov.
Žijeme uprostred množstva dilem: nadchnú nás najnovšie technológie či osvetlené zábavné centrá a zároveň už nemôžeme nevnímať vyčerpávajúce sa zdroje prírody a jej zmeny. Túžime po jasnej hviezdnej noci nenarušenej svetelným smogom, ale radi si aj užívame komfortu mesta. Deťom zapíname na noc lampičky, hoci by skôr stálo zato zvládnuť poskytovať im náš čas a pokoj, aby sme ich od narodenia naučili prijímať prirodzene zdravú tmu. Ak si občas doprajeme „zastaveníčko” na úvahy o podobných súvislostiach, snáď nás o to rýchlejšie povedie po ceste zvažovania mnohých pre a proti k umeniu výberu, miery. I toto číslo Ďalekohľadu nám spolu so šikovnými pomôckami ponúka hojnosť informácií a rád zo súčasných možností ako byť zdravšie osvetlenými aj „osvietenými”.
Mariana a Július Šréter