SVEDKOVIA alebo ÚČASTNÍCI?

Klimatické zmeny sú fakt. Bez ohľadu na to, či ich spôsobujeme my – ľudia – svojou činnosťou alebo je to čisto vec prirodzených prírodných javov. Každý deň, každý týždeň, každý mesiac, každý rok si uvedomujeme, že počasie, ročné obdobia, teploty v lete, v zime, krátke jari, množstvo snehu v zime… sú iné, ako si ich pamätáme z detstva, z mladosti, spred pár rokov. Ale zmena klímy je len jedna zo zmien v našich životoch. Tak, ako aj naši predkovia boli svedkami a účastníkmi množstva zmien, aj naši potomkovia si to zažijú. Napokon – nie nadarmo sa hovorí, že „zmena je život”. Platí to aj o zmene klímy.

Podstatný je náš postoj k týmto zmenám. Či sa ich účastníme alebo či sme iba ich svedkami. Či sú pre nás výzvou alebo ich vnímame ako rany osudu. Či sme schopní a ochotní sa zmenám prispôsobiť alebo či sa dokonca vieme pokúsiť tie zmeny ovplyvniť.

Jednoduchšia je isto cesta pasívneho prispôsobenia sa. Našťastie (snáď) nie sme dinosaury, ktorí sa ani prispôsobiť neboli schopní. Táto cesta je do velkej miery pohodlná, dláždená rozšírenými názormi typu „sám aj tak nič nezmôžem”.

Zložitejšia je aktívna cesta konkrétnych činov – v prípade klimatických zmien trebárs vo forme cieľavedomého znižovania osobnej uhlíkovej stopy alebo vo forme záchrany celistvosti prirodzených lesov, divočiny… Cesta výzvy, cesta radosti, že môžem niečo zmeniť vlastným pričinením, cesta, ktorá je prinajmenšom začiatkom našej osobnej, vnútornej zmeny. Verím, že „klimatické” číslo ĎalEKOhľadu vám, milý čitateľ, ponúkne dostatok materiálu a nápadov k premýšľaniu o trase, spôsoboch dopravy a cieľoch tej vašej cesty.

Richard Medal
medal@changenet.sk