Milí priatelia,
Druhé naše úvodníkové stretnutie je jarné. Všetko okolo bzučí, huči, plní sa, svieti, prší, prúdi, žije, ožíva. Tak ožívame aj my, napĺňame sa, chystáme a plánujeme niečo nové, z prebytku energie vznikajú úžasné nové veci, nápady, vzťahy. Jar v nás zapálila nový oheň.
Aj my, ak chceme zapáliť v niekom oheň, musíme horieť. Musíme mať v sebe zažatú iskierku. A okrem toho aj cit pre mieru, aby sme miesto krásneho ohňa nespôsobili v ľuďoch požiar a sami sa nestali jeho obetou. Poznáte to: v príliš veľkej snahe povedať celému svetu (alebo aspoň kolegom a žiakom) aké je dôležité chrániť Zem, starať sa o prostredie skôr spôsobíme blok – nikto už nechce nič počuť. Prehnali sme to. Vyvinuli sme príliš veľký tlak a výsledkom je obrana. Ak chceme zapáliť, musíme sami horieť, ale zároveň by sme nemali zabudnúť na časy, keď sme sami nehoreli jasným plameňom, keď aj náš oheň (a to je prirodzené) vyhasínal, dohorieval v každodennom stereotype, strese, zhone… Nemal sa kto oň starať. Nemal kto doňho prikladať polienka. Každý vzťah, či je to vzťah medziľudský, vzťah k sebe samému, k hore, ku kvetom, a teda aj vzťah k environmentálnej výchove, je ako oheň. Ak sa o neho nestaráme, ak do neho neprikladáme dobre pripravené drevo, vyhasne. Čo to pre vás znamená prikladať polienka do vzťahu? Živiť lásku a vzťah budovať?
Tých, ktorí na to majú chuť čaká dálšie cvičenie: Zamyslite sa a napíšte si, ako sa staráte o svoj vnútorný oheň, čo sú pre vás polienka, aké činnosti vám osobne pomáhajú horieť? A aké sú polienka, ktoré pomáhajú horieť vášmu ohňu v environmentálnej výchove? Čo vám pomáha, čo vás posilňuje? A akými polienkami prikladáte na oheň environmentálnej výchovy svojim kolegom, žiakom?
Tak ako som v minulom úvodníku avizovala, aj dnes mám pre vás pripravené stretnutie s významnou osobnosťou. Inšpiroval ma človek, ktorý žil na hore Athos, mnich Serafim. Iste nájdete medzi jeho radami aj tie, ktoré súvisia so starostlivosťou o vzťahy, aby horeli jasným plameňom. Je to len kratučká upravená časť z jeho Modlitby srdca:
- Rozjímajte ako hora. Sadnúť si ako hora znamená „byť tu”, byť pevný, cítiť iný rytmus času, naučiť sa vidieť a neposudzovať.
- Rozjímajte ako vlčí mak. Znamená to vedieť smerovať z najhlbšej hĺbky k slnku, ku svetlu, aby všetko prúdilo nahor. Smerovať ku kráse. Sústrediť sa na to tak, až sa líca rozhoria ako vlčí mak. Ale aj vedieť ukončiť svoj čas, zvädnúť, uschnúť a odísť
- Rozjímajte ako oceán. Nádych, výdych, prijať, dávať. Rytmus dychu, hlboko, v kľude, v centre, na dne oceánu svojej duše. Ako súčasť niečoho veľkého.
- Rozjímajte ako vták. Hrdličky neustále hrkútajú. Ak je človek šťastný, spokojný, aj on si len tak nevedomky mrmle, pospevuje, ševelí. A neustále v sebe cíti tlkot srdca tak, ako necháva stúpať vôňu kvetov.
Dúfam, že aj v tomto čísle Ďalekohlädu nájdete pre seba veľa polienok pre udržiavanie vášho ohňa envirovýchovy.
Silvia Szabóová