Tá najlepšia energia

Hovorí sa, že energia je hybnou silou spoločnosti. Občas na to myslím, keď vidím brehové porasty alebo lesné porasty rozomleté na drevenú štiepku, keď vidím pasienky zakryté narýchlo „zbúchanými” solárnymi elektrárňami, keď čítam o tom, že o všadeprítomnú repku (z ktorej sa nenajeme) vlastne nie je až taký záujem, alebo keď počúvam o plánoch vystavať veterné parky v chránených územiach.

To, čo sa v minulosti konalo v mene „svetlejších zajtrajškov” prostredníctvom jadrových elektrární a veľkých vodných diel, sa dnes v mene bruselských dotácií deje formou biomasy, fotovoltaiky alebo veterných parkov. Ako kedysi napísal Jan Keller – „rozdiel je v tom, že socializmus ničí prostredie smradľavo a kapitalizmus voňavo”.

Keď k nám do Ekocentra SOSNA príde nejaká exkurzia, tak im pri svojom sprevádzaní položím vždy tú istú detskú otázku: „Ktorá energia je najlepšia?”. Detské otázky sú tie najlepšie, pretože vedú k pochopeniu podstaty. A na moju detskú otázku väčšina návštevníkov nevie odpovedať. Niektorí vravia „slnko”, iní vravia „voda” alebo „vietor”, ďalší spomínajú biomasu a mnohí pragmaticky povedia, že najlepšia energia je tá, ktorá je najlacnejšia (ale nepovedia už to, prečo je najlacnejšia).

Každý podnikateľ vie, že keď je firma v kríze, tak je najdôležitejším krokom minimalizácia nákladov. Samozrejme, mnohí si to nepripustia a na palube svojho potápajúceho sa Titaniku si otvárajú ďalšiu fľašu šampanského. Ako skončil Titanik a ako končia podobné firmy, to všetci vieme. A napriek tomu, nechceme vysloviť tú správnu odpoveď na vyššie uvedenú otázku: „Najlepšia energia je tá ušetrená.”

Môj obľúbený publicista Václav Cílek napísal v knihe Ne/istý plameň geniálnu vetu: „Na výrobu energie je nutná energia” Veď na získanie jednotky energie z repky je napríklad potrebné vložiť viac energie do výroby biopaliva, než koľko energie sa z neho získa. Hovorí sa tomu záporná bilancia a dobrý ekonóm (a najmä gazda) sa pri tomto spojení slov otrasie od strachu.

Preto je asi naozaj načase rozmýšľať nie o tom, ako „uspokojiť neustále sa zvyšujúce nároky na spotrebu energie”, ale naopak, o tom, „ako žiť dobre pri čo najmenšej spotrebe energie”.

Na svete nás bude stále viac a bude stále ťažšie zabezpečiť dostatok energie pre všetkých. Pretože ropy, uhlia a uránu bude už len menej, lesov bude ubúdať, rovnako ako plôch pre pestovanie biomasy. A možno už nebude ani dosť energie na výrobu zariadení pre získavanie energie zo Slnka alebo vetra… Ale môžeme začať sami, doma alebo v práci, rôznymi spôsobmi – prestať prekurovať svoje domy a byty (bežný Angličan alebo Švéd má v zime doma o dosť chladnejšie než priemerný Slovák), rovnako ako prestať zbytočne míňať elektrinu. Alebo to môžeme skúsiť aj z tej druhej strany – postaví ť si alebo zrekonštruovať svoj dom tak, aby používal čo najmenej energie. No a aj o tomto bude číslo ĎalEKOhľadu, ktoré práve držíte v ruke.

Štefan Szabó, SOSNA
omar.sosna@gmail.com