Keď sme v marci spúšťali projekt „Bohatstvo rozvojových krajín II.”, dali sme žiačkam a žiakom úlohu pozrieť sa na ekonomicky rozvojové krajiny z pohľadu ich nemateriálneho bohatstva a priniesť o nich pozitívne informácie. Úloha na prvý pohľad jednoduchá sa neskôr ukázala ako veľká výzva. Zahŕňala v sebe okrem prekonania zaužívaných stereotypov vo vnímaní týchto krajín aj pohľad do vlastných hodnôt. Odtrhnutie sa od klasických definícii bohatstva a zamyslenie sa nad tým, čo sami pokladáme za hodnotné a pre kvalitný život nepostrádateľné.

V rámci globálneho vzdelávania rada otváram výučbový program, či ukončujem prezentáciu výstavy „Energia 3. tisícročia” {viac v časti „Správy”) jednoduchou úlohou. Deti majú na krátku chvíľu zavrieť oči a spomenúť si na taký okamih v ich živote, pri ktorom zažili pocit šťastia, harmónie a radosti. Ich tvár pri týchto spomienkach zdobí úsmev, veselé i zasnene pohľady. Aké jednoduché a efektívne zistenie, že len málo pocitov šťastia sa nám spája s niečím hmotným. Počet prípadov, kedy si deti spomenuli na materiálne radosti sú zriedkavé a spočítala by som ich na prstoch jednej ruky. To je dobré znamenie. Čo by pri takejto úlohe napadlo Vás?

Pri písaní tohto úvodníku som len tak zo zvedavosti zadala do vyhľadávača slovo bohatstvo. Výsledok ma neprekvapil a klasická definícia z portálu www.wikipedia.sk naplnila moje očakávania. Pod pojmom bohatstvo sa rozumie spoločnosťou všeobecne akceptovaný „stav spoločensky nadpriemerného uspokojovania potrieb či súhrn výrobných prostriedkov a spotrebných predmetov, v ktorých je nahromadená zhmotnená ľudská práca.” Kontrastom k tomuto konštatovaniu sú výroky známych filozofov a slávnych mudrcov, v ktorých materiálnemu blahobytu nie je prikladaný velký význam a na popredné miesto sa dostávajú poznanie, zdravie, skromnosť, priateľstvo, rodina a láska.

Zdá sa vám to samozrejmé? Aj napriek tomu sme každý deň presviedčaní, že zrkadlom kvality života je rast hrubého domáceho produktu, ktorý ide neraz ruka v ruke s devastáciou prírody. Pocit radosti by sme mali zažívať pri kvalitne vypranej košeli, flexibilnej hypotéke či kúpe auta, ktoré vlastne ani nepotrebujeme, stačí, že ho chceme.

Inšpiráciou „vyspelému” západu môže byť Bhután. Jedna z „najchudobnejších” rozvojových krajín sveta povýšila hrubé domáce šťastie založené na posilnení vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a ochrany prírody nad prudký ekonomický rast. Aj preto sa Bhután podľa niektorých výskumov dlhodobo zaraďuje medzi dvadsiatku krajín s najšťastnejšími obyvateľmi sveta, pričom predbehol krajiny, ktoré sú pokladané za „bohaté”.

Možno práve preto reportáže v časti Téma: „Len nech nikdy nie je vojna” a „Nepál – Sloboda na dosah ruky” vo Vás prebudia túžbu zbaliť si kufre a ísť sa nadýchať atmosféry krajín nepoznačených „konzumnou kultúrou”.

Každá a každý z nás je dôležitou súčasťou celku. Aký je náš vplyv na tvorbu globálnych problémov a ako sa môžeme podieľať na ich riešení? Odpoveď Vám pomôžeme nájsť v rozhovore s Vanessou Andreotti „Žiť globálne vzdelávanie”. Nahliadneme na globálnu problematiku metaforickou mysľou, pričom tú rozumovú necháme odpočívať.

Prajem si, aby vás články v tomto čísle ĎalEKOhľad-u obohatili, pomohli Vám sa na chvíľu stíšiť, dopriať si čas iba pre seba a snívať.

Zuzana Dovalová
dovalova@zivica.sk