Mám dobrý pocit. A nielen preto, že okolo bujnie Jar. Zdá sa mi, že spolu s jarou v prírode vyrašila aj jar vo „vzdelávacej komunite”.

Keď som si uvedomila, že toto bude prvé číslo, ktoré si budú ľudia kupovať, bola vo mne obava, či ho dokážeme naplniť článkami, ktoré vás, čitateľov zaujmú. Ci nájdeme dosť škôl, v ktorých naozaj prúdi život a ktoré nespia, či nájdeme dosť zaujímavých tém, ktoré čitateľov posunú dopredu, či nájdeme dosť inšpirácií, času energie, optimizmu. Našli sme. Mám dobrý pocit.

Keď som chodila po internete, napĺňala ma radosť nad počtom škôl, ktoré majú množstvo zaujímavých projektov, ktoré sú tvorivé v najlepšom slova zmysle, ktoré sa vedia prezentovať, spolupracovať so zahraničnými partnermi, ktoré sa venujú nielen osnovám a ráciu, ale aj tvorivosti, umeniu, zážitkovej pedagogike. A našla som aj dosť tých škôl, ktoré sa venujú aj alternatívam. Naozaj mám dobrý pocit.

Práve dokončujeme avizovaný súbor tréningov pre koordinátorov environmentálnej výchovy časťou „Ako písať projekty”. O tréningy bol veľký záujem, nestačili sme ho pokryť. A ešte viac: ozývali sa hlasy, ktoré hovorili „ešte, ešte, ešte chceme, aj stretnutia, aj tréningy aj literatúru, aj zážitky v prírode, aj.. Z týchto všetkých ľudí, napriek situácii, ktorá v školstve je, cítim slobodu myslenia. Slobodu, v ktorej vieme inak, voľnejšie dýchať, v ktorej sa vieme porovnávať so svetom a máme byť na čo hrdí.

Cítim, že aj keď sa ročné obdobia budú posúvať ďalej tak, ako zvyčajne, jar v nás ostane. Lebo so slobodou súvisí aj slobodný nádych a výdych a ten je pre jar symbolický. Všetko dýcha inak. Mám dobrý pocit.

Silvia Szaboova, szabova@changenet.sk