Milí priatelia,

blíži sa mesiac apríl, ktorý je v našom ponímaní mesiacom lesov a blíži sa teda čas, kedy je viac ako aktuálne urobiť niečo pre stromy, lesy, ale aj pre seba – pre naše vzdelávanie a vnímanie. Ponúkame Vám niekoľko aktivít, ktorými môžete nielen „osláviť” mesiac lesov, ale aj lesom pomôcť, naučiť sa im rozumieť a cítiť ich prapodstatu. A tu je moje vyznanie:

„Strom. Ľudia odpradávna sadia stromy. Stretávame ich na krížnych cestách, cintorínoch, pri božích mukách., Stároční velikáni rôznych tvarov a veľkosti mlčky hľadia do krajiny, ako popred nich plynie čas Mnohé z nich zažili vojny, hlad, morové epidémie, pýchu stredoslovenských banských miest prežili kráľov i sedliacke vzbury.

Strom nie je iba živou súčasťou biologického systému, je pre- dovšetkým symbolom. Vždy, keď stojíme pod stáročným velikánom a načúvame otvoreným srdcom, cítime pokoj a pokoru. Konfrontácia nepatrného okamihu nášho života s dlhovekosťou stromu nás učí pokore a pripomína nám nielen to, že sme smrteľní, ale predovšetkým to, že jediným skutočným zmyslom života je život sám a podpora života iných. Stromy „od úsvitu vekov” cyklicky napĺňajú svoj osud, keď skon najstarších z nich vytvára podmienky pre život ich pokračovateľov. Práve tento cyklus je prapodstatou stabilnej prírodnej formy, ktorú nazývame les.

Práve preto, naši starí rodičia, úzko spätí s prírodnými dejmi, naplnení po okraj človečenstva mystikou a pokorou, sadili stromy. Sadenie stromu je odpoveďou na všetky pocity a udalosti, ktoré sa len veľmi ťažko opisujú slovami. Strom na cintoríne, krížnych cestách, pri božích mukách je časovo – priestorovým prepojením minulých dôb s prítomnosťou. V strome vidíme tváre našich starých rodičov, počujeme ich hlasy, z kmeňa stromov čerpáme ich energiu a vo vysokých zelených korunách znejú ich piesne. Cez stromy si uvedomujeme, že sme súčasťou nekončiaceho sa príbehu života.

Sadenie stromov je najstarším náboženstvom. Je vyjadrením viery v život. Je zvestovaním toho, že život bude pokračovať.”

Rudolf Pado