Podklad pre kapitolu ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA, VZDELÁVANIE A OSVETA v Stratégii environmentálnej politiky SR do roku 2030

Predkladateľ: Špirála, Mierové námestie 29, Trenčín, apríl 2017

Predkladaný materiál je v súlade

  • so Stratégiou EHK OSN pre výchovu k TUR, ktorá bola prijatá na zasadnutí vysokej úrovne predstaviteľov ministerstiev životného prostredia a školstva vo Vilniuse 17. – 18. marca 2005,
  • s Cieľmi udržateľného rozvoja definovanými v Agende 2030 – tie zahŕňajú environmentálne vzdelávanie prioritne v rámci Cieľa 4. Kvalitné vzdelanie, v druhom rade v rámci cieľov: 6. Čistá voda a hygiena, 7. Dostupná a čistá energia, 12. Zodpovedná spotreba a výroba, 13. Ochrana klímy, 15. Život na pevnine a i.

Úvod

Na prvom stretnutí pracovnej skupiny Zelená ekonomika a odpady v rámci prípravy Stratégie environmentálnej politiky zaznela informácia, že podľa Eurobarometru (zdroj nebol konkretizovaný) je environmentálne povedomie na Slovensku dobré.
Z každodenného pozorovania (aj bez potreby výskumov a tvrdých vedeckých dát) je zrejmé, že to nie je tak – viď príklady *).

Náš vzťah k životnému prostrediu je prejavom nášho životného štýlu a celkového spôsobu existencie. Je odrazom našej hierarchie hodnôt a morálky.

Spoločnosť orientovaná na neobmedzený ekonomický rozvoj pýta neustále zvyšovanie spotreby, konzumu. Tejto orientácii zodpovedá neobmedzená a stále vyššia potreba prírodných zdrojov na jednej strane, a na druhej strane reklama, vzory celebrít, vyvolávanie túžby po stále vyššej životnej úrovni, meranej pohodlím a stále vyššou spotrebou. S tým dokázateľne spojený je efekt odcudzovania sa prírode – v rodinách aj v škole.

Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta (EVVO) je na Slovensku dlhodobo podceňovanou spoločenskou potrebou, výrazne zaostáva za potrebami súčasnej spoločnosti, za potrebnými zručnosťami a postojmi civilizovaného občana, ale aj za štandardom okolitých európskych krajín, od čoho sa odvíja aj základná environmentálna gramotnosť a pre-environmentálne správanie. Environmentálne povedomie občanov je len na úrovni čiastkových informácií, avšak nie na potrebnej úrovni znalostí, ktoré by motivovali a viedli k zmene správania.

Problematika nastavenia funkčného a efektívneho systému EVVO si vyžaduje samostatnú pozornosť a teda aj samostatnú kapitolu v spracovávanej Stratégii environmentálnej politiky SR do roku 2030.

*) Niekoľko príkladov: Neporiadok na verejných priestranstvách. Zvyšujúce sa množstvo odpadov a zároveň nízke percento vytriedených odpadov (na chvoste v porovnaní s inými krajinami EÚ). Rastúci počet skládok. Neochota triediť “nepohodlné” zložky odpadu (tj. tie, ktoré treba skladovať, doručovať “až” do zberného dvora a pod. – napr. použitý olej, lieky, iné druhy nebezpečných odpadov). Výrazné znečisťovanie ovzdušia z malých bodových zdrojov, vedúce k negatívnym zdravotným dôsledkom (pálenie odpadkov v peciach a krboch). Neustále zvyšovanie konzumu, vrátane spotreby energií. Rast automobilizmu. Budovanie dopravnej infraštruktúry na úkor verejného priestoru a prírody. Upadajúci záujem o environmentálne dobrovoľníctvo. Vzrastajúci strach rodičov, pedagógov a následne aj detí z prírody, šírenie fám o nebezpečnosti pohybu v prírode. Nekritický postoj verejnosti (vrátane pedagógov) k akciám typu Tatrytieri, Zber PET fliaš pre Lidl či aktuálne súťaž o maskota pre VD Gabčíkovo. Neschopnosť verejnosti (chýbajúca motivácia aj potrebné zručnosti) postaviť sa developerským záujmom, atakujúcim životné a prírodné prostredie. Beztrestné povoľovanie stavieb a činností v rozpore s duchom zákona o ochrane prírody (výstavba v Tatranskej Lomnici, na Donovaloch, postreky cypermetrinom na území NP…). Nezmyselná výstavba “malých” vodných elektrární, prehradzujúcich slovenské vodné toky, navyše bez posudzovania vplyvov na životné prostredie. Betónovanie miest. Miznutie verejnej zelene. Nevhodné výsadby v obciach aj mimo obce. Šírenie inváznych rastlín. Nízky stupeň chápania (ale zato vysoká nedôvera často vyplývajúca práve z neznalosti) zmyslu a fungovania rôznych environmentálnych značiek (typický príklad značka BIO). Nekritický pohľad veľkej časti verejnosti voči lesníckemu “holorubnému” riešeniu lykožrútovej krízy…

Výskumy hodnotiace účinnosť systému environmentálnej výchovy

V druhej dekáde 21. storočia vznikla diskusia o účinnosti environmentálnej výchovy. Čiastkové výskumy, zaoberajúce sa touto problematikou (napr. Zelená škola: vliv evaluace na rozhodování o programu, Environmentálna výchova a vzdelávanie detí a mládeže – aktuálna situácia na Slovensku, ale aj výskumy slovenskej Štátnej školskej inšpekcie z r. 2001 a 2013) potvrdzujú toto tvrdenie:

Stav environmentálnej gramotnosti absolventiek a absolventov slovenských základných a stredných škôl sa od roku 2000 nezmenil, alebo ak áno, dá sa hovoriť o prehĺbení rozporu medzi nadobudnutými vedomosťami žiačok, žiakov a ich skutočným správaním sa v (ne)prospech prírody, životného prostredia, zdravia…

Systémové nedostatky / návrhy opatrení

Stav: nízka úroveň spolupráce
Všeobecne sa dá konštatovať nedostatočná úroveň spolupráce medzi environmentálnymi organizáciami a inštitúciami – na úrovni medzirezortnej a medzisektorovej, ale aj na úrovniach vnútri jednotlivých rezortov (napríklad medzi školami) či vnútri sektorov (napríklad medzi mimovládnymi organizáciami). Je tak nedostatočne využívaný potenciál zdieľania námetov, nápadov, overených projektov, programov, inšpirácií, príkladov dobrej praxe… Pôda odborných envirovýchovných organizácií (či už štátnych či neštátnych) je úrodná na ekopedagogické inovácie, je preto nešťastné tento potenciál prehliadať a nevyužívať.
Potreba: podpora spolupráce

Stav: chýbajúci systém štátnej podpory, poddimenzovaná infraštruktúra ENV
Dlhodobo na Slovensku chýba systém štátnej podpory environmentálnej výchovy a osvety, realizovanej pre školy aj pre širšiu verejnosť z pôdy mimovládnych organizácií či iných odborných neziskových aj ziskových, štátnych aj neštátnych inštitúcií.
Nedostatočnosť infraštruktúry dokumentuje porovnanie počtu slovenských stredísk environmentálnej výchovy v rokoch 2004 a 2014 = 11:4, resp. počet stredísk environmentálnej výchovy v ČR a v SR v roku 2014 = 120:4.
Potreba: vytvorenie stabilného finančného nástroja, dobudovanie infraštruktúry EVVO

Stav: obmedzené chápanie environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v školách
Dôraz sa kladie na predmety prírodovedné (prírodoveda, vlastiveda, prírodopis, zemepis, chémia, fyzika). Podľa stanovených cieľov a obsahu sa má ale environmentálna výchova s rovnakým dôrazom uplatňovať aj v predmetoch prvouka, občianska výchova a etická výchova, ale aj v zdanlivo nesúvisiacich ďalších predmetoch. Veľmi dôležité sú pri tom aj interakcie s inými prierezovými témami (mediálna výchova, multikultúrna výchova, ochrana života a zdravia, regionálna výchova a ľudová kultúra).
Potreba: otvorenie diskusie o cieľoch EVVO a nástrojoch na ich naplnenie
Sú nastavené ciele správne? Pre aktuálny nevyhovujúci stav environmentálnej gramotnosti a (ne)vychovanosti absolventov slovenských škôl (aj širokej verejnosti) je dôležitá diskusia o účinnosti používaných nástrojov, foriem, metód EVVO a o dostatočnosti infraštruktúry environmentálnej výchovy a vzdelávania.

Potreba: otvorenie diskusie o nových výzvach EVVO, o jej obsahu, hodnotách a spoločenských potrebách:
V súčasnosti absentujú napríklad nasledovné témy a hodnoty:

  • téma adaptácie jednotlivcov a komunít na klimatické zmeny, ale všeobecne aj schopnosť pružne reagovať na zmeny životných a spoločenských podmienok,
  • výchova k sebestačnosti na úrovni jednotlivcov aj komunít,
  • výchova k vedomej skromnosti – zníženie svojich nárokov a osobnej spotreby,
  • zručnosti praktických aplikácií -  schopnosť reflektovať hodnoty ochrany ŽP a TUR v osobnom živote, doma, v škole, v rodine, v práci,
  • zručnosť kritického myslenia,
  • zručnosť myslenia v súvislostiach,
  • výchova k občianskemu aktivizmu, občianskej angažovanosti,
  • výchova k zodpovednosti – pozitívny a zodpovedný prístup k životu, k prírode a Zemi,
  • zručnosť obhajoby vlastného názoru,
  • výchova k tolerancii a úcte k názorom druhých…

… ale aj otázky previazanosti tém: hodnotového správania, filozofické a duchovné, občianske a spoločenské, etické a morálne, sociálne témy.

Stav: absentujúci systém vzdelávania a ohodnotenia učiteľov a lektorov v environmentálnej výchove, vzdelávaní a osvete
Neexistuje systémové ďalšie vzdelávanie pedagógov v problematike environmentálnej výchovy a systémová podpora, prinášajúca na školy aj do osvetovej praxe relevantné pomôcky, aktuálne publikácie, metodické a informačné materiály.
Potreba: environmentálne vzdelávanie pedagógov a zlepšenie postavenia koordinátorov EVVO na školách

K zásadnej zmene účinnosti environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety je potrebné aj

  • vytvorenie koncepčného systému vzdelávania budúcich pedagógov (environmentálne minimum),
  • vytvorenie kontinuálneho, koncepčného a motivačného systému ďalšieho vzdelávania pedagógov v oblasti EVVO,
  • vytvorenie systémovej podpory koordinátorov EVVO na školách.

Stav: nedostatočný výskum
Systém EVVO v spoločnosti postráda účinné nástroje na svoju reflexiu – na plnenie stanovených cieľov. Ťažkopádne tiež reaguje na aktuálne spoločenské potreby a na aktuálne výchovné a vzdelávacie výzvy.
Potreba:
Pre odbornú diskusiu o ďalšom smerovaní chýbajú pravidelne sa opakujúce celoplošné a reprezentatívne výskumy účinnosti environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety čo do obsahu, aj čo do používaných foriem a metód. EVVO je dynamicky sa rozvíjajúcim odborom, reagujúcim na nové poznatky v množstve vedných odborov, ako aj na aktuálne spoločenské a environmentálne výzvy a potreby. Ekopedagógovia sú preto “vystavení” extrémnej potrebe permanentného sebavzdelávania. Systém EVVO preto potrebuje mať nastavené priebežné sledovanie (monitoring) a vyhodnocovanie účinnosti používaného obsahu, foriem a metód EVVO a na základe toho pravidelnú aktualizáciu/inováciu obsahu/tém EVVO.

Návrh konkrétnych opatrení do Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030

  1. Realizácia kvalitnej nezávislej analýzy súčasného stavu systému environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní, vrátane premysleného a reprezentatívneho výskumu účinnosti environmentálnej výchovy a vzdelávania v školstve SR aj mimo škôl čo do dosiahnutých cieľov, používaného obsahu, čo do používaných foriem a metód, vrátane zmapovania príkladov dobrej praxe.
  2. Vypracovanie Štátneho programu (koncepcie) EVVO do roku 2030, schváleného Vládou SR s povinnosťou vypracovávania, vyhodnocovania a aktualizácie Akčných plánov
    + na vypracovanie Štátneho programu (koncepcie), na vyhodnocovanie a aktualizáciu Akčných plánov vytvorenie stálej medzirezortnej a medzisektorovej pracovnej skupiny pre koordináciu úloh Štátneho programu (koncepcie)
    + vytvorenie diskusnej odbornej platformy pre medzisektorovú spoluprácu s úlohami definovania a revízie cieľov a priorít EVVO, efektívnych foriem a metód, vychádzajúcich z analýzy súčasného stavu a z medzinárodných záväzkov, vrátane zapracovania cieľov Agendy 2030 do environmentálneho vzdelávania prierezovo vo všetkých rezortoch, sektoroch, ale aj vo všetkých regiónoch Slovenska
    + vytvorenie útvarov na MŽP SR, MŠVVaŠ pre EVVO ako výkonných orgánov plnenia úloh Štátneho programu (koncepcie).
  3. Vytvorenie siete štátnych aj neštátnych stredísk environmentálnej výchovy (s cieľovým stavom porovnateľným so štandardom európskych krajín: 1 terénne pobytové stredisko v každom kraji + 1 denné ekocentrum v každom okrese).
  4. Vytvorenie systémového a stabilného finančného nástroja na úrovni štátu aj na úrovni krajských samospráv na plnenie úloh Štátneho programu (koncepcie) EVVO (vrátane financovania prevádzky štátnych aj neštátnych stredísk environmentálnej výchovy a ekocentier), založeného na princípoch spravodlivej, otvorenej a transparentnej verejnej súťaže.

Príloha:
SWOT analýza systému environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v SR

SILNÉ STRÁNKY
* kvalitné prírodné prostredie,
* ukotvenosť EVVO vo vzdelávacom systéme vo forme Prierezovej témy,
* existencia odborných inštitúcií, zaoberajúcich sa EVVO,
* viacero metodických materiálov pre pedagógov (nie však pre všetky témy),
* existencia pestrej metodológie EVVO,
* existujúci systém prípravy budúcich pedagógov v odbore EVVO,
* existujúca základňa motivovaných a nadšených pedagógov v oblasti EVVO,
* existencia dobrých a inšpiratívnych projektov EVVO (napríklad program Zelená škola, GLOBE, Beagle a iné),
* existencia príkladov dobrej praxe (včleňovanie EVVO do ŠkVP), efektívnych foriem EVVO,
* celoplošná a systematická realizácia neformálnej environmentálnej výchovy  pre všetky cieľové skupiny štátnymi aj neštátnymi organizáciami,
* pozitívne výsledky napríklad v problematike triedenia odpadov, šetrenia vodou, energií,
* odborné a organizačné kapacity mimovládnych organizácií (aj ako nositelia inovácií),
* dostatok prístupných aktuálnych informácií,
* existencia rezortného portálu o ŽP,
* existencia ekoporadenskej siete – poradné portály pre verejnosť (napr.: www.biospotrebitel.sk, www.ekoporadna.sk), poradenstvo v bioobchodoch a pod.
* spontánny vznik nových občianskych iniciatív aj neštátnych ekocentier,
* vznik a rozširovanie siete lesných škôlok,
* symbióza ekologických, sociálnych a umeleckých smerov v rámci rôznych alternatívnych klubov, prevažne v mestách.

PRÍLEŽITOSTI
* medzinárodné dohovory (Vilniuská Stratégia), Národná stratégia TUR, …
* pokrytie / otvorenie nových tém v metodických materiáloch pre pedagógov,
* príťažlivosť environmentálnych tém pre žiakov/študentov,
* nevyužitý potenciál enviroorganizácií, odborných inštitúcií,
* potenciál EÚ fondov (príklad ČR),
* existencia podnikateľských subjektov so záujmom  o spoluprácu a prezentáciu formou environmentálnych aktivít (nie formou spotrebiteľských súťaží),
* monitoring existencie študijných odborov zameraných na EVVO a ich podpora zo strany štátu (Vysoké školstvo…),
* spolupráca s EEA  v rámci SAŽP ako NFP,
* potenciál na spoluprácu medzirezortných organizácií,
* komplexný prístup v EVVO – napr. mediálna výchova a envirovýchova si nekonkurujú, vedia sa práve vzájomne ako prierezové témy podporiť. Toto je výzva a veľká príležitosť naučiť učiteľov vidieť tento kontext.
* zavedenie povinného predmetu „enviro.výchova a vzdelávanie” s dôrazom na formu a obsah pre všetky učiteľské smery na VŠ – potreba vzdelávať buducich pedagógov!
* systematicky spolupracovať s materskými centrami … matky ako jedna z dôležitých cieľových skupín – základ pre formovanie hodnôt aj vnímanie prírody,
* lesné materské školy – vytvoriť legislatívne podmienky – spolupracovať s ČR (školky blízké prírodě),
* tvorba malých pracovných regionálnych skupín, ktoré by sa raz mesačne stretávali a informovali sa, koordinovali EVVO v danom regióne – napr. v ZV a okolí funguje,
* zintenzívniť spoluprácu s ČR – výmena metodík, skúseností s evaluáciou envirovýchov. programov a pod.,
* príležitosť vybudovať na Slovensku s využitím siete ekopedagógov a odborných inštitúcií odbor envigogiky.

SLABÉ STRÁNKY
* ekonomické záujmy prevládajú nad ekologickými, príroda je vnímaná predovšetkým ako zdroj zisku,
* prierezová  téma EV – formálnosť realizácie – niektoré školy výrazný posun, niektoré ťažký formalizmus,
* slabá spolupráca odborných inštitúcií, zaoberajúcich sa EVVO,
* viaceré vzdelávacie aktivity v systéme prípravy budúcich pedagógov v odbore EVVO sú formálne a plytké (platí aj pre mnohé akreditované vzdelávania pedagógov v praxi),
* nesystematické vzdelávanie pedagógov v praxi,
* nesystémová podpora koordinátorov EVV na školách – častokrát chýba podpora vedenia,
* formalizmus (najmä pri plnení Prierezovej témy Environmentálna výchova), nesystémový prístup vo vyučovacom procese,
* nedostatočný výskum, nejestvujúca reflexia plnenia cieľov EVVO,
*chýbajúci jednotný informačný systém v rámci EVVO,
* chýba jednotná učebnica pre environmentálnu výchovu pre ZŠ aj SŠ,
* nedostatočná príprava učiteľov v rámci štúdia na Pedagogických fakultách (až sklamanie pedagógov v praxi, nakoľko čakajú, že mladé, čerstvé učiteľky prídu po VŠ a povedia, „ako na to” …),
* mizivé výsledky vo výchove k občianskej angažovanosti,
* mizivé výsledky v témach ochranárskych (ochrana lesa, biodiverzity) – chýbajú praktické aktivity z oblasti OP a ŽP, terénne exkurzie s využitím náučných chodníkov a informačných tabúľ informujúcich o danom chránenom území, možnosti škôl spolupracovať s regionálnymi správami CHKO/NP,
* slabá EVVO pre samosprávy a pre podnikateľské subjekty, firemný manažment – čiastočne SAŽP a iné vzdelávacie inštitúcie vykonávajú vzdelávanie pre samosprávy a iné podnikateľské subjekty,
* rušenie existujúcej infraštruktúry EVVO, všeobecne poddimenzovaná infraštruktúra,
* zlé a bezvýsledné nastavenie stratégie budovania siete (štátnych) stredísk environmentálnej výchovy,
* nedostatok investícií do rozvoja systému, všeobecne nedostatok financií,
* chýbajúca podpora zo strany štátu vo forme férovej súťaže o najlepšie projekty.

OHROZENIA
* súperenie environmentálnej výchovy s inými prierezovými témami na školách,
* chybné chápanie úlohy koordinátorov EVV na školách – chýba podpora vedenia a spolupráca ostatných kolegov,
* nejestvujúci koordinačný medzirezortný a medzisektorový orgán pre EVVO – ŠOP SR je za priame riadenie,
* ťažkopádnosť reakcií systému na aktuálne výchovné a vzdelávacie výzvy (niektoré aktuálne témy chýbajú v PT EV),
* nevyjasnenosť kompetencií rezortov v EVVO,
* nedostatočný dôraz na environmentálne témy v občianskej a v etickej výchove – absolútne nevyužitý potenciál týchto predmetov,
* nedostatočná spolupráca s rezortnými inšitúciami (systémovú spoluprácu a koordináciu praktickej EVVaO v SR),
* nedostatočná spolupráca  medzi štátnymi rezortnými inštitúciami,
* negatívny vplyvy médií, reklamy, vzorov (v rodine, medzi rovesníkmi aj medzi “celebritami”),
* malá podpora a záujem médií o environmentálnu výchovu,
* nejestvujúca spoločenská objednávka na efektívny systém EVVO – nezáujem zo strany štátu.