(zážitky z návštevy out-doorovej škôlky v Nórsku, 22.10.2009)

Budova škôlky je z dreva, napokon tak ako väčšina domov v Nórsku

Prichádzame do materskej školy na okraji Trondheimu.

Drevené domce vidno už len zriedkavo a ujazdená cesta sa krivoľako zarezáva do lesnatej oblasti.

Vystupujeme z vykúreného autobusu. Prekvapí nás ostrý studený vietor, tak typický pre túto krajinu v tomto ročnom období.

Praktikanti zo strednej školy čakajú, kým sa deti pripravia na veselý obed a čas strávený v prírode

Na dvore sa hrajú deti – niektoré v pieskovisku, iné roztrúsené v skupinkách. Oblečené majú kombinézy, čapice a rukavičky, zreteľne vidno, že kontakt so zemou (dnes vlastne s blatom) je pre ne prirodzený.

Od riaditeľky sa dozvedáme, že škôlka má novú budovu, je zapojená do programu Eco-Schools a uprednostňuje pobyt detí vonku, aj pri predškolskej príprave.

Rovnako ako v ďalších siedmych outdoorových škôlkach v Trondheime, pri práci v triede sa dvaja dospelí venujú šiestim deťom.  Vonku je s dvanástimi deťmi vždy jeden učiteľ a jeden asistent, obyčajne praktikant zo strednej školy.

Aj tento kompostér je prispôsobený tým najmenším. Kam patrí organický odpad sa učia detičky od útleho veku.

Škôlku navštevujú deti od 1 do  6 rokov a počas tohto obdobia prejdú piatimi celoročnými environmentálnymi projektmi: odpady, recyklácia, úspora energie, návštevníci v prírode, kompostovanie a pestovanie rastlín. Projekty sú zamerané prakticky a primerane pre maličké deti. Do niektorých aktivít sa zapájajú aj rodičia napr. páranie starých svetrov a vyrábanie papučiek pre sociálne slabšie skupiny. Spoločná činnosť tak nadobúda nie len environmentálnu ale aj sociálnu hodnotu. Od troch rokov sa deti učia lyžovať a korčuľovať, hneď za plotom materskej školy.

Je 10 hodín, my – návštevníci ideme von z budovy, deti idú z dvora do lesa. Priestor pre objavovanie nového a tiež pre naše otázky. „Prepáčte, nevideli sme tu nikde postieľky“. – „Postieľky máme tam vzadu, pre deti do 3 rokov. Ale deti aj tak väčšinou spia vonku. Na čerstvom vzduchu sa predsa lepšie spí. U vás to tak nerobíte?“  (Žmurk. Malá Anička zababušená v kočíku, vidno jej len červené líčka a noštek. Žmurk.) „No, robíme to, ale nie v škôlke.  To spia vonku aj v zime?“  – „Áno, asi tak do -10 °C, ak je chladnejšie, uložíme ich do postieľok“.

Karimatky, prikrývky či toaleta naložená do vozíka – každodenná obyčaj pre nás neobyčajného dňa

Veľký kočík je nabalený, každé dieťa má na chrbte ruksačik s obedom, ktorý mu doma pripravili.

„Deti nebudú mať dnes teplý obed, ani polievku?“ Učiteľ sa zamyslel: „Niekedy berieme so sebou plynový varič a niečo si uvaríme. Asi tak trikrát do mesiaca.“  „A rodičom to nevadí?“- „Prečo by im to malo vadiť? Asi je to skôr otázka inej kultúry.“ Posledná príprava drobčekov, napravenie čiapky, zatiahnutie šálu. Ideme k zadnej bránke, kde začínajú lesné chodníky, prudko sa zvažujeme dolu k jazeru. S obavou pozeráme, či sa náklad z vozíka nevysype – kopcom sú v ňom naložené karimatky, spacie vaky, deky a mini toaleta.  Za zákrutou chvíľu postojíme. Učiteľ vysvetľuje: „Toto je jedna zo zastávok, kde sa čakáme, kým sa všetky deti zbehnú. Najmä pre nové deti je to dôležité, ešte to tu nepoznajú.“

Dvaja malí „trpaslíci“ v lese pri doobedňajšom programe. Takmer rozprávkové …

Odkláňame sa od jazera, stúpame, veľké kolesá vozíka zdolávajú vytŕčajúce kamene na chodníku. Druhá krátka zastávka pre malých zvedavcov a mierime do húštiny. Po chvíľke sme na mieste. „Toto je dnes naše ihrisko.“ Presvetlená plošinka medzi stromami, kúsok ďalej prudký svah s výhľadom na trblietavé jazero. Balvany, nízke kríky, mach, padnutý kmeň, na ktorý deti hneď vyliezajú. Podobných miest – ihrísk – tu majú vyhliadnutých asi dvadsať. Polovicu času v lese sa deti hrajú voľne, polovicu riadi učiteľ. Okolo druhej poobede sa zvyčajne vracajú späť do škôlky. Také šťastie nemáme, čaká nás ďalší pracovný program. Chceme sa s deťmi rozlúčiť, ale tie si nás vôbec nevšímajú. Dávno sa venujú hre a objavovaniu prírody priamo v jej náručí.

Program Zelená škola má v Trondheime veľkú podporu samosprávy, hovoria tu o snahe zapojiť do programu všetkých 88 škôl v meste. Ďakujeme za inšpiráciu a prajeme dobre vyspinkané a zdravé deťúrence.

Eva Štroffeková

Fotografie a komentár:  Zuzana Dovalová